Báthory

Alžbeta Báthoryová. Meno, ktoré po stáročia evokuje hrôzu, krvavé kúpele a stovky zmarených životov. Bola však skutočne najväčšou vrahyňou v dejinách, alebo sa stala obeťou jednej z najúspešnejších dezinformačných kampaní histórie?
V novom, doplnenom vydaní knihy BÁTHORY poskytujú renomovaní historici Tünde Lengyelová a Gábor Várkonyi komplexný historický pohľad na kauzu Alžbety Báthoryovej. Vychádzajú pritom z konkrétnych archívnych zdrojov – historických písomností, zachovaných osobných listov a vyšetrovacích spisov, ako aj širšej historickej reality raného novoveku a dejinných udalostí, ktoré sa odohrávali na pozadí. Postavu grófky Báthoryovej predstavujú v dobovom spoločenskom kontexte – ako aristokratickú vdovu, žijúcu v zložitých časoch plných neustálych konfliktov, ktorým musela čeliť. Odkrývajú nánosy mýtov, ktoré v roku 1729 spustila kniha jezuitu Turócziho a prinášajú kritický pohľad na vyšetrovanie palatína Juraja Thurza. Na základe analýzy svedeckých výpovedí dokazujú, prečo legenda o 650 obetiach stojí na vratkých základoch, a vysvetľujú politické súvislosti, ktoré mohli viesť k jej obvineniu, uväzneniu a neskoršiemu vzniku legendy o krvavej grófke.

-----------------------------

PhDr. Tünde Lengyelová, CSc. je samostatnou vedeckou pracovníčkou Historického ústavu SAV v Bratislave. Špecializuje sa na obdobie raného novoveku, predovšetkým na dejiny každodennosti, problematiku spoločenského života, životného štýlu a rodinného života uhorskej šľachty a meštianstva, ako aj hospodárske a spoločenské pomery v zemepanských mestách. Je autorkou alebo spoluautorkou viacerých kníh (napr. Život na šľachtickom dvore; Bosorky, strigy, čarodejnice; Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku).

Doc. Dr. Gábor Várkonyi je historik a výskumník, vedúci Katedry kultúrnych dejín na Inštitúte histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Lóránda Eötvösa (ELTE) v Budapešti a tiež vedecký riaditeľ zámku Esterházy vo Fertőde. Vo výskume sa zameriava na uhorské dejiny od raného novoveku až po 19. storočie, najmä dejiny politického myslenia, anglickú diplomaciu v Konštantínopole, historickú ekológiu a dejiny žien. Je autorom viac ako sto vedeckých a populárno-náučných diel, kníh a štúdií.